Hlavná myšlienka, ktorá by mala zaznieť je tá,že KDH sa stalo v posledných voľbách (2006) porazenou stranou, a očakávalsom, že najneskôr dnes príde k tomu, čo sa malo udiať už pred rokom. Touvecou, nazvem ju smelo európskeho formátu, sa v mojich očiach malo staťodstúpenie predsedu porazenej strany z boja o ďalšie vedenie. Išlo byo krok, ktorý stále nemá u nás žiadnu tradíciu, a bol by somveľmi rád, ak by táto strana, ktorá sa hrdo hlási k hodnotám najvyšším, bolaprvá, v ktorej za neúspech vo voľbách niekto preberie aj osobnúzodpovednosť.
Ako vidíme, nestalo sa, a dovolím sipovedať, že ani delegáti nemali odvahu urobiť niečo navyše, a dokázať, že imnejde iba o miestečká, ale aj o smerovanie strany a jej budúcipolitický život.
Sám som zvedavý, či nastane rozpad strany, a akhej, aký bude polčas rozpadu. A taktiež ma zaujíma, kedy chce stranaponúknuť nové myšlienky, a osloviť aj novú nastupujúcu generáciu, ktorejzáujem o veci verejné zjavne upadá, a ktorú nevie hnutie osloviť.
O tom ako sa stavajú k osloveniu mladýchsom písal v inom článku.
Na záver to zhrniem jednou vetou: Nemyslím si,že zvolenie iného kandidáta by bolo spásou KDH, ale prinajmenšom by sa o tomohli pokúsiť, takto im zostáva rovnaký post a štatút, aký mali i predsnemom – chvost politickej scény.