Sivestrovský výstup na Kuklu v Malých Karpatoch

Autor: Miloš Hajdin | 6.1.2019 o 14:53 | (upravené 6.1.2019 o 15:01) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  290x

Tradičný výstup v posledný deň roka, ako návod na trávenie príjemných chvíľ počas celého roka v krásnej slovenskej prírode.

V silvestrovské ráno, ale aj počas predchádzajúcich dní som na viacerých serveroch našiel články s tematikou týkajúcou sa “posilvestrovskej opice” a ako sa z nej najlepšie dostať. Nechcem týmto nikoho odhovárať o nasadení si poriadne peknej opice, iba chcem ukázať návod apoň na príjemné, v lesoch Malých Karpát strávené predpoludnie.

Tradícia výstupov v posledný deň roka je takmer vo všetkých regiónoch Slovenska, pričom napríklad v našej obci sú tradičné dva - jeden na Jelenec/Geldek a druhý, ktorý som dnes aj absolvoval je na vrch Kukla. 

Uvedené miesto je magicky spojené povesťou aj s nižšie položeným hradom Červený Kameň, kto ju nepozná môže sa s povesťou oboznámiť priamo na hrade počas prehliadky, prípadne si ju prečítate na tomto odkaze:https://mypezinok.sme.sk/c/6917281/povest-cerveny-kamen-presidlili-duchovia.html.

Tento výstup začína v Častej, kde príjemným, na rozbeh vhodným stúpaním sa dostaneme na Červený Kameň, z ktorého pokračujúcou cestou zasa schádzame k obci Píla pár zákrutami, ktoré domáci poznajú pod menom Maruša. Potom pohodlnou cestou prídeme k zariadeniu Papiernička, kde sa už konečne ponoríme do malokarpatských lesov, pričom vo svižnom tempe míňame smerovníky Zajačí jarok a Tri kopce, kde sa stretávajú viaceré chodníčky a cestičky z Častej, Dubovej, Harmónie, Zochovej chaty a od Medvedej skaly. Tu už si vyberieme chodník, ktorý nás pohodlným stúpaním privedie pred záverečnú, mierne príkrejšiu časť výstupu, po ktorom už iba pohodlným hrebeňom prídeme až na samotný vrchol. Keďže ide o dlhoročný tradičný výstup, stretáva sa tu veľa ľudí z okolitých obci, ale aj zo vzdialenejších kútov, aby si čo to opiekli na pripravenom udržiavanom ohníku, doplnili minuté tekutiny, vymenili si vzájomné priania do prichádzajúceho nového roka a v prípade chuti si aj pochutili na obľúbených dobrotách, ktoré sa tam nenazdajky objavili. Keďže dnes na vrchole a na rozhľadni taktiež fúkal nepríjemný vietor, po pár povinných fotografiách a rozlúčení s prítomnými je načase sa vybrať smerom naspäť. Ešte aj celou cestou dolu sa dá stretnúť veľa známych či neznámych a po srdečnom “ahoj”, už iba povzbudiť aj tých najmenších, ktorí vykračujú po svojich a netreba zabudnúť ani na tých, ktorí sa ešte iba nesú na chrbtoch svojich rodičov.

Tak záverom si želajme spolu, aby sme aj takto o rok znovu mali možnosť sa stretnúť na tomto vrchole, prípadne počas roka aj na ďalších, či už v Malých Karpatoch, alebo v rámci nášho krásneho Slovenska. Na záver pár fotografií z vrcholu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Marián Leško

Dáva to na Lubyovú a je to hanba

Ako sa tu robí veda pod patronátom SNS.


Už ste čítali?